Tradičná kultúra patrí ľuďom.
Chcem, aby ju dnešný človek nielen sledoval, ale dostal príležitosť ju spoznať a sám zažiť.
Prečo to robím →
Prečo to robím
Tradičná kultúra nie je vlastníctvom folklórneho hnutia. Je súčasťou nášho kultúrneho dedičstva.
Tradičná ľudová kultúra ma fascinuje tým, čo v sebe uchováva. Skúsenosti, tvorivosť a spôsob života generácií ľudí pred nami.
Nemyslím si však, že našou úlohou je tento svet obnovovať alebo predstierať, že v ňom stále žijeme. Máme inú úlohu. Spoznať ho, porozumieť mu a umožniť dnešným ľuďom, aby s ním mali vlastnú skúsenosť.
Veľká časť verejnosti sa dnes s folklórom stretáva ako divák. Na festivale, v televízii, na javisku folklórneho súboru. Aj to má svoje miesto. Mňa však vždy viac zaujímalo, čo sa stane, keď človek prestane byť iba divákom. Keď vstane zo stoličky. Keď sa naučí prvé tanečné kroky. Keď zistí, že ľudová pieseň nie je iba niečo, čo mu niekto zaspieva z javiska, ale niečo, čo môže zaspievať sám.
Práve preto je mi blízka myšlienka tanečných domov. Tanečný dom sa nesnaží obnoviť dedinskú zábavu spred sto rokov. Vytvára dnešnú spoločenskú príležitosť, v ktorej môže tradičný tanec, hudba a spev fungovať medzi ľuďmi. A tento princíp sa snažím prenášať aj do ďalších vecí, ktoré robím — do kurzov, festivalu, práce s archívmi aj do vzdelávania.
Nejde mi pritom o to, aby sa z každého človeka stal folklorista. Chcem, aby tradičná ľudová kultúra bola dostupná aj človeku, ktorý nikdy nebude členom folklórneho súboru, nebude vlastniť kroj a možno príde na tanečný dom iba niekoľkokrát do roka.
Čím viac ľudí dostane možnosť ju nielen vidieť, ale aj spoznať, pochopiť a osobne zažiť, tým väčšiu šancu má zostať pre nás zmysluplná aj v budúcnosti.
Nič z toho nerobím sám. Rozhybkosti, kurzy ani tanečné domy by som bez tímu ľudí, ktorí na nich pracujú, nezvládol. Dobré veci vznikajú spolu.
Popularizácia
Popularizovať neznamená zjednodušovať.
Chcem hľadať spôsob, ako dostať tradičnú ľudovú kultúru k širokej verejnosti zrozumiteľne a príťažlivo — bez straty rešpektu k jej rozmanitosti, regionálnym rozdielom a pôvodným súvislostiam.
Zažiť
- Tanečné domy
- Kurzy tanca
- Rozhybkosti
Spoznať
- Etnografické výskumy
- Vzdelávanie
- Súvislosti
Pochopiť
- Ochranu
- Sieťovanie
- Tvorbu
Ako sa o to pokúšam
Jedna myšlienka. Rôzne cesty.
Tanečné domy Tanec späť medzi ľudí.
Súčasná spoločenská príležitosť, v ktorej je človek účastníkom, nie divákom. Bez predstierania života spred sto rokov.
Viac o tanečných domoch →Rozhybkosti Festival, na ktorom nechcem iba divákov.
Festival postavený predovšetkým na aktívnom zapojení ľudí — tanec, spev, hudba, remeslá, vzdelávanie a spoločný zážitok.
Viac o festivale →Kurzy ľudového tanca Naučiť človeka tancovať, nie reprodukovať choreografiu.
Ľudí učím princípom tanca — komunikácii, improvizácii a vzťahu k hudbe a partnerovi — aby dokázali tancovať, nie iba zopakovať naučenú zostavu.
Viac o kurzoch →Projekt Archív Poznať zdroje, z ktorých vychádzame.
Dokumentácia a archívne materiály sú základom zodpovednej práce s tradičnou kultúrou. Bez nich sa z nej stáva len voľná interpretácia.
Viac o Projekte Archív →Milovníci.sk Sprístupňovať poznanie širšej verejnosti.
Digitálny priestor pre tradičnú ľudovú kultúru, archívne materiály a vzdelávanie.
Viac o Milovníkoch →
Od myšlienky k verejným veciam
Rovnaká myšlienka, väčšia scéna.
Roky sa snažím, aby ľudia neboli len divákmi — aby vstali zo stoličky a mali vlastnú skúsenosť. Ten istý princíp ma privádza aj do vecí verejných.
Máme tu aktívnych ľudí, komunity, tradície, školy a miesta s veľkým potenciálom. Potrebujeme sa o to, čo už máme, lepšie starať a zmysluplne to prepájať.
Kandidujem do Košického samosprávneho kraja — aby sa v ňom dobre žilo.
Prečo kandidujem a moje priority →
Nechcem, aby mal folklór iba viac divákov.
Chcem, aby malo viac ľudí s tradičnou ľudovou kultúrou vlastnú skúsenosť. A rovnako to platí aj pre náš kraj.